Miesta konania

Priestor Telocvičňa – Rezidenčné centrum pre tanec je, tak ako názov naznačuje, bývalá telocvičňa, ktorá obsahuje základné zázemie a vybavenie nevyhnutné pre tanec a pohyb. Slúži ako nekomerčný, rezidenčný priestor pre profesionálnych tanečných tvorcov od roku 2016 vo fáze prípravy diel a na udržiavacie tréningy. Je integrovaný do priestorov Novej Cvernovky na Račianskej ulici v Bratislave, no funguje samostatne od KC Nová Cvernovka. PlaST od roku 2018 koordinuje jeho fungovanie, rezidenčné aktivity, medzinárodnú spoluprácu, výskum a súčasne sa usiluje o zlepšenie jeho vybavenia ako aj poskytovanie vzdelávacích programov zameraných na širšiu verejnosť.  Napriek svojej provizórnosti (nezrekonštruovaný stav a skromnejšie vybavenie) sa Telocvičňa rýchlo stala dôležitým uzlom na Slovensku a v širšom regióne pre desiatky umelcov a umelkýň; snaží sa rovnako podporovať etablovaných tvorcov, ako aj mladšiu generáciu a nezabúdať aj na význam medzigeneračnej spolupráce. Prispieva k zoceleniu tanečnej komunity, je nástrojom pre posilňovanie väzieb medzi jednotlivými aktérmi ale takisto je priestorom pre tanečné vzdelávacie aktivity pre širšiu verejnosť. V Telocvični každoročne tvoria alebo hosťovsky vedú dielne aj zahraniční umelci.  

V roku 2021 vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Nadácii mesta Bratislavy a úsiliu samotných tanečných umelcov prebehla základná rekonštrukcia priľahlých priestorov, čím priestor získal zázemie pre kanceláriu, 2 skladové priestory, sprchu, či kuchyňu/brainstormingovú zónu. S Bratislavským samosprávnym krajom spolupracuje na projekte, ktorý súčasné umenie prinášajú žiakom základných a stredných škôl a seniorom v Bratislavskom kraji.  

Od roku 2021 realizuje rezidenčný program Residance, ktorého súčasťou je podpora progresívnej tvorby domácich a medzinárodných tímov a realizuje aj výskumný regionálny projekt s partnermi z Maďarska, Poľska a Česka zameraný na prepojenie umenia a vedy v otázke klimatických zmien Nature of Us.

Slovenská tanečná platforma / Hlavný priestor – Akreditačné centrum

A4 je nezávislé kultúrne centrum zamerané na aktuálnu umeleckú tvorbu v súčasnom profesionálnom divadle a tanci, hudbe, filme, vizuálnej kultúre a umení nových médií.

Vzniklo v roku 2004 ako jedno z prvých kultúrnych centier na Slovensku založených zdola.

A4 je živým, inšpiratívnym a medzinárodne aktívnym uzlom stredoeurópskej kultúrnej scény, priestorom pre tvorivý experiment a miestom nových zážitkov pre otvoreného diváka.

Venuje sa uvádzaniu súčasnej tvorby, ale aktívne podporuje aj vznik nových diel a vzdelávanie. Popri programe s jasnou umeleckou víziou sa A4 angažuje aj v širšej verejnej debate o dôležitých spoločenských témach.

Štúdio 12 je jedinečný divadelný priestor na prezentáciu novej slovenskej a svetovej drámy a súčasného umenia. Prioritou programovej dramaturgie Štúdia 12 sú rezidenčné a hosťujúce divadelné aktivity. Priestor predstavuje tvorbu rôznych domácich a zahraničných divadelných skupín a zoskupení so zameraním na pôvodnú, súčasnú drámu a nové inscenačné postupy, podporuje vznik a realizáciu autorských divadelných projektov mladých tvorcov. Popri divadelných projektoch majú v Štúdiu 12 svoje miesto rôzne otvorené diskusie a semináre, workshop a prezentácie kníh, festivaly, projekcie, multižánrové podujatia, hudobné koncerty a iné kultúrne a sociálne aktivity.

Sme tri kultúrne inštitúcie, ktoré sa rozhodli vybudovať priestor, kde aj okrajoví a menšinoví umelci majú svoje miesto – P*AKT. Snažíme sa posúvať hranice umenia k inkluzívnejším a progresívnejším formám. Neobmedzujeme sa tematicky ani žánrovo, pozeráme sa na obsah, kvalitu a pridanú hodnotu.

Divadlo Nomantinels je v slovenskom divadelnom kontexte jediným LGBTI+ divadlom a tiež divadlom, ktoré sa zaoberá témami rodu, rodovej identity, rodovej rovnosti, potláčaniu rodových stereotypov a bojom proti diskriminácii a násiliu na ženách.

Gaffa je profesionálne divadelné zoskupenie, ktoré spája experimentálny a autorský prístup.
Interdisciplinárne prekračovanie divadla, performativity a fyzického divadla. Princípom tvorby je práca s telesnosťou, ktorá sa stáva aparátom kontradikcie a syntézou zároveň. Od roku 2016 vytvorila sedem autorských inscenácii.

Batyskaf je kultúrna multižánrova platforma, ktorá pôsobí od roku 2015 a podporuje vznik mladého a progresívneho umenia v Bratislave. V súčasnosti funguje ako virtuálna platforma, ktorá organizuje site-specific akcie a pôsobí v iných kultúrnych priestoroch.

Kunsthalle Bratislava je štátom financovaná kultúrna inštitúcia. Nemá stálu zbierku a zameriava sa na prezentáciu širokého spektra prístupov súčasného umenia. Sídli v historickej budove Domu umenia z roku 1958, ktorá sa nachádza v najživšej časti centra mesta. Kunsthalle Bratislava sa snaží formulovať nové dialogické trajektórie medzi rôznymi geografickými regiónmi alebo politickými pozíciami; jej cieľom je fungovať ako inkluzívny spoločný priestor ponorenia a angažovanosti medzi (ne)profesionálmi. Kultúrna cesta inštitúcie sa okrem dramaturgie dočasných výstav zameriava na spoluprácu s inými inštitúciami, medziodborové vzťahy a sprostredkovanie diskurzívnej a vzdelávacej výmeny.

Architektonický projekt Domu umenia v Bratislave pochádza z roku 1958 a k jeho realizácii a dokončeniu došlo v roku 1965. Prvé výkopové práce na stavbe sa začali 8. augusta na Stalinovom námestí (dobový názov dnešného Námestia SNP). Autorom stavby je slovenský architekt Miloš Chorvát. Bratislavský Dom umenia je jeden z mála architektonických objektov, ktoré boli postavené výsostne na funkciu prezentácie výtvarného umenia (mnohé galérie na Slovensku sídlia v priestoroch, ktoré boli projektované s iným zámerom). Táto projektová orientácia predurčila jeho architektonické vlastnosti v perspektívach dobového charakteru výtvarného umenia a výstavných praktík (napr. prvok ochodze okolo centrálnej sály), dnešný výstavný priestor A RING. Budova má tvar pretiahnutého šesťuholníka a nižší výškový charakter. Funkcia stavby určila aj využitie prirodzeného svetla, ktoré do budovy vstupuje zo stropu centrálnej sály (A HALL), stropu obvodnej výstavnej sály na druhom poschodí a bočných okien. Prirodzené osvetlenie na prvom poschodí bolo možné regulovať bočnými lamelami, ktoré tvoria z vonkajšej strany jej najvýraznejší architektonický prvok. Hlavný vstup je z námestia SNP a vedie do spoločenskej časti a výstavných priestorov. Prvé a druhé poschodie Domu umenia je miestom pre široké spektrum výstavných projektov, v ktorom je dominantou centrálna sála umožňujúca prezentáciu veľkoformátových diel. Súčasťou výstavnej časti je dnes aj výkladová galéria A WINDOW.

Budova súčasnej Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave predstavuje rozsiahly reprezentačný objekt na nábreží Dunaja. Zadávateľom projektu, na základe súťaže bola C. a K. rakúsko-uhorská armáda. Predstavuje architektúru s tromi rozvinutými fasádami do uličného priestoru, resp. do pôvodne novovznikajúceho námestia pri dôležitej komunikácii pri železnom moste Františka Jozefa z roku 1890.

Rozpätie výstavby možno datovať do obdobia od roku 1905, kedy bola súťaž vypísaná až do roku 1913, kedy bola stavba ukončená. Autorom návrhu bol vojenský inžinier Ing. Arch. Mjr. Jozef Rittner (1868 – 1924), objekt stavala renomovaná firma Pittel a Brausewetter. V exteriéri i interiéri sa presadil osobitný charakter nového veku štýl Art-deco, ktorý sa naplno uplatnil na tejto architektúre ako geometrická línia doznievajúcej viedenskej secesie. Architekt Rittner bol nasledovníkom Otta Wagnera, ktorý vyžadoval výrazné nosné línie, zmysel pre konštrukcie a jednoduchosť v súznení s modernou dobou.

Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sídli v budove od roku 1960. Do objektu je zakomponovaná aj jedinečná spoločenská sála, v súčasnosti známa ako Moyzesova sieň, so samostatným vchodom od Vajanského nábrežia č. 12. Vyzdobená je v štýle viedenskej secesie, pričom svojou dekoráciou predstavuje jeden z najtypickejších interiérov tohto slohu.

Sieň nesie pomenovanie po Alexandrovi Moyzesovi (1906 – 1984), hudobnom skladateľovi a dlhoročnom šéfovi hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave. Pre výbornú akustiku sa využíva najmä ako koncertná sála či rokovacia sieň počas rôznych konferencií a iných spoločenských podujatí, ale využíva sa i počas akademických slávností Univerzity Komenského v Bratislave.

Súčasťou sály je javisko, vhodné na prezentáciu menších divadelných predstavení. Priľahlé miestnosti sú prepojené so zastrešeným átriom a poskytujú tak vhodný priestor pre rôzne podujatia. Filozofická fakulta  prenajíma priestory Moyzesovej siene FiF UK na vzdelávacie, vedecké, kultúrno-výchovné a umelecko-spoločenské podujatia.

Nová Cvernovka je kultúrne a kreatívne centrum, ktoré sa nachádza v bývalej chemickej škole na predmestí Bratislavy. Bola založená kreatívnou komunitou v roku 2016, ktorá sa sem presťahovala po tom, čo bola vysťahovaná z predchádzajúcich priestorov.
Na ploche 18 000 m2 prevádzkuje multifunkčné priestory, vonkajšiu terasu a pódium, spoločnú záhradu, detské ihrisko, verejnú knižnicu, sídli tu približne 76 umeleckých a tvorivých ateliérov. Poskytuje široké spektrum kultúrnych a vzdelávacích programov v oblasti hudby, výtvarného umenia, literatúry, filmu, múzických umení a multižánrových aktivít, ktoré obohacujú paletu bratislavskej kultúrnej scény rôznymi formami podujatí.

Cieľom centra je fungovať nielen ako voľný priestor pre ľudí z kreatívneho priemyslu, ale aj ako subjekt, ktorý zohráva aktívnu úlohu v občianskej spoločnosti. Hľadáme inovatívne modely spolupráce medzi neziskovými organizáciami a verejným sektorom a prinášame nový život na opustené miesta ich transformáciou na centrá kultúry a tvorivosti.

Nová Cvernovka prináša rozmanitú kombináciu funkcií na hranici medzi dvoma zónami, obytnou štvrť s nízkou hustotou a priemyselnou zónou. Je to miesto pre široké miestne využitie, ktoré oživí okolie.

Stará tržnica je historická budova z roku 1910. Za svoju vyše storočnú históriu slúžila mnohým účelom – ako trhový priestor, aj ako sklady a štúdiá pre Slovenskú televíziu. Od roku 2013 sa o budovu, ktorá je majetkom mesta Bratislava, stará občianske združenie Aliancia Stárá tržnica. Dovtedy niekoľko rokov nevyužívanú tržnicu revitalizuje ako trhové miesto a kultúrny stánok.

Divadlo Štúdio tanca pôsobí od roku 1998 v Banskej Bystrici. Jedinečné vo svojom umeleckom zameraní razí cestu autorskej tvorby, ktorá rešpektuje umelcov v ich tvorivom vyjadrení a názore a kontinuálne podporuje vznik pôvodných tanečných inscenácií a ich pravidelné uvádzanie.

Autenticita, aktuálnosť a silný medzinárodný umelecký súbor v spoločnom menovateli súčasného tanca, to je Divadlo Štúdio tanca. V rámci svojho poslania premiérovo uviedlo 55 celovečerných inscenácií, z toho 5 predstavení pre deti a mnoho exteriérových a edukatívnych tanečných projektov. Za 22 rokov pôsobenia na slovenskej divadelnej scéne uviedlo viac ako 1400 predstavení, z toho 350 na hosťujúcich domácich a zahraničných scénach a svoju tvorbu prezentovalo pred viac ako 120 000 divákmi. Od roku 2010 ako jediný zriaďovaný subjekt na Slovensku pôsobí na vlastnej stálej scéne.

Kultúrnemu centru Záhrada ako organizácii, a tiež ako fyzickému priestoru, predchádzal priestor Divadla Ivana Palúcha, v ktorom sme sa všetci stretli a nadchli pre spoločnú myšlienku. Spojila nás Viera Dubačová, ktorá spolu s pár ďalšími kultúrnymi nadšencami tento priestor prevádzkovala ako otvorenú platformu pre umenie, a tiež ako domovskú scénu Divadla z Pasáže. V októbri roku 2010 sme bývalú palacinkáreň v Arcade pasáži museli opustiť a našli sme Záhradu, tentokrát vo dvore Beniczkého pasáže. V novembri roku 2010 sme v schátranej budove Záhrady uviedli prvý koncert českej skupiny DVA. 

Potom nastal niekoľkoročný proces rekonštrukcie, organizovania skromných a menej skromných podujatí. Počiatočný mladícky entuziazmus a idealizmus nás utvrdzoval v tom, že sa nám v pomerne krátkom období podarí zohnať sponzorov, mecenášov a inak osvietených ľudí, a že základnú rekonštrukciu zvládneme do roka. Prešlo 10 rokov a až teraz sa pomaly stávame ekonomicky udržateľnými, pričom budova kultúrneho centra je do veľkej miery zrekonštruovaná. Rekonštrukciu sme realizovali svojpomocne za podpory našich rodín, priateľov, ľudí z Divadla z Pasáže a miestnych dobrovoľníkov. Vymenili sme strechu, vybudovali kanalizáciu, natiahli elektrinu, vyčistili budovu, v ktorej sa nachádzalo niekoľko ton odpadu, zrevitalizovali záhradný park a postupne začali premieňať stavbu na priestor pre umenie. Vďaka dotačnej pomoci z nórskych fondov sme mohli nainštalovať kúrenie, zatepliť budovu, vybudovať sociálne zariadenia a zrealizovať množstvo ďalších prác a podujatí.  

Podarilo sa nám vytvoriť stály pracovný tím a profesionalizovať sa do súčasnej podoby. Fyzická podoba Záhrady ako budovy je každým rokom iná, keďže ju zveľaďujeme podľa finančných možností. V súčasnosti je KC Záhrada plne etablovanou organizáciou v rámci kultúrnych centier na Slovensku aj v zahraničí. Okrem tvorivých a umeleckých aktivít je KC Záhrada ostrovom pozitívnej deviácie a platformou pre mnohé ľudskoprávne podujatia a občiansky aktivizmus.

V priestoroch Záhrady doteraz vzniklo vyše 30 umeleckých produkcií (divadlo, tanec, performance art). Je zároveň domovskou scénou Mestského divadla – Divadla z Pasáže, ktoré vzniklo v roku 1995 ako jediné profesionálne komunitné divadlo na Slovensku pracujúce s ľuďmi so špeciálnymi potrebami. V Záhrade tiež sídli občianske združenie SKOK!, ktoré založil Jaro Viňarský, a slúži ako informačné a rezidenčné centrum pre súčasný tanec a fyzické divadlo.