Harmonogram

streda 26.05.2021

Autocorrect je autorské tanečné sólo inšpirované algoritmom automatickej opravy textu ako aj následkami jeho používania a fungovania v každodennom živote. V hre multitasking-u, kde je autocorrect nástrojom identity, sledujeme nekontrolované a naopak zasa kontrolované telo performerky na hranici medzi procesom tvorby a každodenným životom.

„What is world, baby don’t hurt me?! (autocorrect.) Sedím pohodlne na zemi (podľa potreby prirodzene mením polohy) a šúpem pomelo.“

Autocorrect je voľným pokračovaním autorkinho predošlého sóla Autopilot.

Koncept, choreografia: Soňa Kúdeľová
Účinkuje: Soňa Kúdeľová
Dramaturgia: Ivo Dobrovodský
Kostým: freier
Hudba: Dominik Novák
Vizuálny koncept: Juraj Mydla, Martin Toldy
Produkcia: Projekt Batyskaf

Soňa Kúdeľová

Na slovenskej scéne súčasného tanca pôsobí ako choreografka, performerka a lektorka. Vyštudovala tanec na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Jej tvorba je inšpirovaná najmä každodenným životom a mikro-momentami poznania v ňom. Vytvorila tanečné sóla Autopilot a Autocorrect, v ktorých pracuje s princípmi intermediality a participatívny projekt Zvuky ticha. Má za sebou viaceré spolupráce, napríklad na projektoch tl;dr a 10080 (T. Procházka, I. Dobrovodský, Batyskaf), Priváte (D. Koššová), Do Dna (mimoOs) či Manifest Možností (P. Fornayová). Je spoluzakladateľkou vzdelávacieho projektu TELOHRA a členkou rady PlaST.

Tanečný duet Nikolety Rafaelisovej a Daniela Račeka je anticipáciou konca. Na pôdoryse textov J. L. Borgesa skúma presah vedomia a nevedomia do formovania skutočnosti. Čas, ako katalyzátor šedej kôry, a ďalšia premárnená šanca pamätať si svoj život. Zomriem a ani si to nebudem pamätať.

Réžia: Martin Hodoň
Účinkujú: Nikoleta Rafaelisová, Daniel Raček
Dramaturgia: Dáša Čiripová
Scéna, kostýmy, svetelný dizajn: Michal Hōr Horáček
Hudba: Ink Midget
Produkcia: GAFFA o. z.
Koprodukcia: Štúdio 12

Martin Hodoň

Absolvoval štúdium teórie a kritiky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a odbor réžia a dramaturgia na JAMU v Brne. Venuje sa prevažne autorskému a fyzickému divadlu s presahom do súčasného tanca. Dramaturgicky sa podieľal na projekte OBRYS pre Národní divadlo Brno (réžia Jiří Bartovanec). Režijne spolupracoval na tanečnom sóle Tomáša Janypku Nové sady. V roku 2015 spoluzaložil nezávislú performatívnu platformu GAFFA, pod ktorou vytvoril viacero diel. Aktívne spolupracuje s Divadlom NOMANTINELS a je dramaturgom festivalu Drama QUEER. 

Nikoleta Rafaelisová

Absolvovala Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave. Tanečnú kariéru začala v súbore Baletu Slovenského národného divadla, kde stvárnila niekoľko sólových a hlavných postáv. Pôsobila aj v Bratislavskom divadle tanca a účinkovala v nezávislých projektoch slovenských súborov elledanse, Debris Company či Neskorý zber. Ako tanečnica spolupracovala s viacerými významnými predstaviteľmi európskej scény (napr. Magyar Fesztival Ballet, Pražský komorný balet, Company Michéle Anne d´May, Akram Khan Company, CIE Laroque Dance Company, Two Dogs Company, Helsinki Dance Company). Aktuálne pôsobí ako baletná majsterka v Balete SND.

Daniel Raček

Počas takmer tridsiatich rokov pôsobenia v oblasti súčasného tanca spolupracoval s množstvom slovenských a zahraničných choreografov a režisérov (napr. Jozef Vlk – Debris Company, Jozef Fruček a Linda Kapetanea – RootlessRoot Company, Karen Foss Quiet Works). Od roku 2014 je členom slovenského združenia Neskorý zber, ktorého tvorba je príznačná otvorenými formami a progresívnymi metódami tvorby a výskumu. Vo svojej pedagogickej praxi sa upriamuje na princípy súčasného tanca so špeciálnym fokusom na obrátené polohy tela a moderný partnering. V roku 2006 bol ocenený za najlepší interpretačný výkon v súčasnom tanci (Cena Philipa Morrisa/Kvet Baletu). Je absolventom Univerzity Komenského a Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

GAFFA

Profesionálne divadelné zoskupenie, ktoré spája experimentálny a autorský prístup. Od roku 2016 uviedli inscenácie Eva, V samote, Pomaly plynúce dni, Mimochodom, Negatív_eGOtrip, ↑&X / A P E N D I X a Neviditeľný hosť.

Na začiatku divadelno-tanečného diela stojí slovo „pokrm“. Zdanlivo archaický výraz vypovedá o duchovnom pokrme v kontraste s tým pozemským, prirodzene potrebným. Autorská výpoveď o našej každodennosti, o súžití, neustálom pohybe myšlienok a o nepredvídateľných emóciách.

Choreografia: Milan Tomášik
Réžia, dramaturgia, hudobný dizajn: Jakub Mudrák
Účinkujú: Sabina Bočková, Lukáš Homola, Jakub Mudrák, Veronika Tőkőly
Kostýmy: Veronika Vartíková
Hudba: Nils Frahm
Svetelný dizajn: Martin Hamouz
Produkcia: tri4 o. z.
Koprodukcia: Plesni Teater Ljubljana
Produkčná spolupráca: Alexandra Mireková, Lukáš Homola

Milan Tomášik

Choreograf, tanečník a pedagóg, spoluzakladateľom úspešnej tanečnej skupiny Les SlovaKs dance collective. Spolupracoval s viacerými významnými osobnosťami súčasného tanca (napr. Iztok Kovač, Mala Kline, Eva Weissmann, Katarína Zagorski, Magdalena Reiter). Od roku 2006 sa venuje performatívnemu opusu – najskôr v sólach Within (2006), Off-beat (2011), Solo 2016 (2016) a od založenia skupiny Milan Tomášik & Co aj prostredníctvom skupinových choreografií Lovecká sezóna (2014), Silver Blue (2015) a Fight Bright (2018).

tri4

Občianske združenie tri4 vzniklo v roku 2016 s cieľom ponúknuť priestor umelcom pre tvorbu tanečných či divadelných inscenácií. Okrem Pokrmu v choreografii Milana Tomášika uviedli aj debutové tanečné sólo Lukáša Homolu Solus (2016) a kolektívne dielo Erózia (2017).

Uplynulý rok bol pre celú umeleckú scénu náročný. Keďže plánovaný termín Platformy bol november 2020, a výber diel mapoval posledné dve sezóny, v diskusii sa budeme snažiť nájsť otázky a odpovede na to, čo nás ten rok s COVIDOM naučil, kam sa scéna posunula a čo zvládla vyprodukovať. Zistíme, aké nové formáty prezentácie tanca sa ukázali atraktívne pre tvorcov, aké pre divákov, čo nás naučili technológie, ako okrem prezentácie  komunikovali umelci s divákmi. Bude nás zaujímať, kam sa posunula osobná skúsenosť umelcov, čo im karanténa obnažila o nich samotných. 

Moderuje: Miroslava Kovářová (umelecká riaditeľka festivalu Bratislava v pohybe a členka dramaturgickej rady STP)

Diskutujúci: Monika Čertezni (Divadelný ústav), Barbora Janáková (tanečnica, MimoOs), Pavol Gajdoš (manažér, Divadlo Štúdio tanca), Dano Raček (tanečník, neskorý zber), Yuri Korec (choreograf a terapeut) a Jana Tereková (tanečnica bees-R)

Tanečný performer Lukáš Zahy bude v uliciach Bratislavy hľadať pravdu. 

Pozývame Vás ku zhliadnutiu performancie, ktorá sa odohráva v uliciach centra Bratislavy. Performancia je súčasťou umeleckého výskumu zaoberajúceho sa témou pravda. Zahyho výber témy vyplýva z jeho silného záujmu o ľudskú autenticitu, objavovanie možností umenia a celoživotné získavanie informácií. Zahy si kladie otázky: Čo je to pravda? Existuje? Môže byť subjektívna a objektívna zároveň? Ako pravda funguje? Ako ovplyvňuje spoločnosť chápanie tohto pojmu? Ako sa prejavuje v pohybe? 

Autor a účinkujúci: Lukáš Zahy

Zvuk: Richard Fűlek

Kamera: Michal Furda

Lukáš Zahy

Absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení, odbor tanečné divadlo a performancia a v súčasnosti študuje na prestížnej akadémii SEAD v Salzburgu. Doteraz spolupracoval s viacerými známymi choreografmi a performermi ako Yuri Korec, Andrej Petrovič, Peter Šavel, Marta Poláková a vizuálnymi umelcami Andrej Dúbravský a Neil Curtis.

štvrtok 27.05.2021

BOD SPOJENIA je interdisciplinárne javiskové dielo prepájajúce tanec, živú hudbu, vizuálnu tvorbu, svetelný dizajn a súčasne architektúru post-industriálneho priestoru. Inscenácia vznikla na základe spolupráce siedmych umelcov zo Slovenska, Českej republiky, Holandska a Nórska.

BOD SPOJENIA predstavuje „Nový chrám“ v dobe súčasného človeka. Pozýva diváka dovnútra a navrhuje mu Cestu – akt „prechodu“ cez hranicu medzi každodenným životom a prostredím snívaného Sveta. Dielo je existenciálnym procesom hľadania hlbšieho Vedenia. Je to nelineárny príbeh, ktorý znovu aktualizuje modlitbu – rituál hlbokého počúvania a prepojenia.

To, na čom záleží, je povoliť Bodu spojenia pohyb. Tento pohyb je podporený svetlom a mierou našej predstavivosti, zabezpečí prepojenie medzi vnútorným a vonkajším, medzi začiatkom a momentom zmiznutia. Nič nie je stále.

Koncept, choreografia: Roberta Legros Štěpánková
Účinkujú: Lukáš Lepold, Tomáš Janypka, Roberta Legros Štěpánková
Hudobná kompozícia: Amund Roe
Kontrabas: Romana Uhlíková
Vizuálny koncept: Eli Dijkers
Svetelný dizajn: Pavla Beranová, Filip Horn
Technická a dramaturgická podpora: Matthieu Legros
Produkcia: Martina Čeretková
Koprodukcia: creat studio s.r.o.

Roberta Legros Štěpánková

Performerka, choreografka, pedagogičky a na telo orientovaná psychoterapeutka. Od roku 2009 sa venuje „zvedomovaniu“ pohyblivého tela a snahe porozumieť jeho expresívnemu a liečivému potenciálu. Učí tanec na pravidelných otvorených hodinách a od 2020 aj v Ateliéri fyzického divadla na JAMU v Brne. V tvorbe sa venuje tancu, ktorý je zakotvený v okamžiku vznikania, hlavne v sólo dielach a menších medzi-odborových spoluprácach.

Dotyk je náš základný zmysel. Dotyk je nebezpečný. Dotyk je ohrozený.

V procese tvorby si performeri po dobu deviatich mesiacov písali denníky dotykov (aj počas pandémie). V jazyku existuje iba málo slov na opísanie dotyku a ešte menej na opísanie toho byť dotknutý. Preto sa tvorivý tím rozhodol svoju skúsenosť popísať a dostať do pohybu.

Namiesto toho, že sa na tento obraz dívate, môžete si dovoliť nechať sa zasiahnuť zvnútra, na chvíľu zotrvať v novom spojení s okolím. Predstavte si skupinu mladých ľudí oblečených v rovnošatách, stojacich okolo vás v telocvični. Telocvičňa je miesto disciplíny. Disciplína vytvára nádherné tvary. Čo ak by sme na našich základných školách trénovali disciplínu citlivosti?
Stoja blízko seba, zatiaľ sa nedotýkajú. Spolu vytvoria niečo nevídané. Spievajú ódu na jemnosť.

Koncept: Sonja Pregrad a kolektív
Choreografia: Sonja Pregrad
Účinkujú: Barbora Janáková, Eva Priečková, Silvia Sviteková, Jazmína Piktorová, Andrej Štepita, Lukáš Bobalik, Viktor Ćernický a Tomáš Janypka
Scénografia: Dana Tomečková
Hudba: Nika Pečarina
Svetelný dizajn: Martin Polák
Produkcia: mimoOs
Koprodukcia: Spolek ZDRUHESTRANY

Sonja Pregrad

Tanečná umelkyňa, performerka a facilitátorka, ktorá tvorí medzi Záhrebom (Chorvátsko) a Berlínom (Nemecko). V choreografickej práci považuje  tanec za vzťahové gesto, rozširuje pojem choreografia od opätovného nájdenia na telo orientovaných zadaní až po znovu privlastnenie si formátov performancie. Ako performerka spolupracovala s choreografkami Meg Stuart a Isabelle Schad, s vizuálnou umelkyňou Sanjou Iveković a ďalšími. Je držiteľkou niekoľkých ocenení. Založila umeleckú organizáciu Fourhanded a festivaly Antisezona v Contemporary Art Museum a Improspekcije.

mimoOs

Združenie zastrešuje umelecké a vzdelávacie aktivity šiestich absolventov Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU v Bratislave: Eva Priečková, Barbora Janáková, Simona Tonková, Lukáš Bobalik, Andrej Štepita, Silvia Sviteková. Ako súbor pravidelne spolupracujú s renomovanými tvorcami (A. Lachký, J. Korec, M. Poláková, P. Šavel, L. M. M. Balážová, Z. Méndez Marín a i.) a so svojou tvorbou sa zúčastňujú domácich i zahraničných festivalov (Bratislava v pohybe, Kiosk, NuDanceFest, Hybaj ho!, reSITE, Front@, Tanzimpulze, Fintdaz a i.). Organizujú aj sériu workshopov Telo-Hlas-Komunita a v roku 2018 založili vzdelávací program TELOHRA.

Spolek ZDRUHESTRANY

Kolektív umelcov, ktorí sa aktívne podieľajú na produkcii a podpore umeleckej tvorby na poli súčasného fyzického divadla, tanca, performance či klaunského umenia. Založili ho absolventi Ateliéru Fyzického divadla (JAMU v B, ktorýrne) vedie Pierre Nadaud. Od roku 2013 členovia spolku ako skupina spolupracovali napr. s Danielom Gulkom, Jarom Viňarským, Philipom Priassom alebo Dominiquem Boivinom. Stoja za viac než desiatkou autorských projektov a okrem Českej republiky a Slovenska sa predstavili tiež v Rakúsku, Slovinsku, Taliansku, Nemecku a Izraeli.

„Toto je moja hlava a oddelím si ju od tela preto, aby som mohol povedať tamto je moja hlava.“ (J. Juhás)

Začali sme tanečkami s Johnom Zornom a Keijim Hainom v roku 2014. Hádzali sme kapustovú hlavu do rohu javiska. Neskôr sme sa stretávali s outsiderkami a dievčatami, ktoré nosia alumíniové čiapočky, s dievčatami, ktoré vydávajú dlhé tóny, cestujú do mesačných krajín a vyhrávajú súťaže krásy šepkajúc: „zlyhali sme kvôli intelektuálnej chybe.“ Pcháme prsty do záhybov roztrhanej mikiny. Moon cup na podlahe rozhrýzla mačka. Hlava sa váľa stále na zemi v rohu. Poor and obscure. Toto sa stáva veľmi osobným. Spermie chutia najlepšie po zjedení ananásu, čipsy počas menštruácie. Sklamali sme. Krvavé momenty.

Koncept, choreografia: Eva Priečková, Zuzana Žabková
Účinkujú: Eva Priečková, Zuzana Žabková
Scénografia: Nik Timková
Svetelný dizajn: Jozef Čabo
Hudobná supervízia: Jakub Juhás
Produkcia: Ivo Dobrovodský, Fuga

Eva Priečková

Momentálne pôsobí ako choreografka, tanečnica a performerka na slovenskej nezávislej umeleckej scéne. Snaží sa prepájať proces tvorby s každodenným dianím a upriamovať pozornosť na načúvanie a vnímanie. Ako tvorkyňu ju zaujíma vzájomná závislosť v kolektívnych spoluprácach, experimentálna hudba, hlas a spirit. Svoj aktuálny výskum zameriava na koncept plynutia tvorivej energie „beeing flow“ – najmä v pedagogickej praxi.

Zuzana Žabková

Aktuálne pôsobí v Nemecku a v Českej republike ako tanečnica, choreografka a tvorkyňa. Vo svojich dielach využíva princípy umenia performancie, prácu s videom a inštaláciou. Rada myslí permakultúrne a študuje utópie, ktoré zlyhávajú. Zaujíma sa o to, aké veci by mali byť zmenené zo strany umelcov, aby sa zmenili podmienky práce a starostlivosti, resp. ako rekonštituovať ich sociálny dopad na spoločnosť. Veľmi rada sa hýbe ako had.

Projekt 3×20 má výrazne súčasný inscenačný tvar, postavený na energii a výpovedi troch zaujímavých umeleckých individualít počas jedného večera. Trikrát rôznou (ženskou) optikou sa pozerá na pálčivé témy dneška, vychádza z rôznych zázemí, túžob i odkazov: pohybová (ne)schopnosť vs. sakrálnosť pohybu starého sveta (Squat), davová paralýza v časoch politicko-mafiánskej utópie (Čin), hľadanie súznenia mikro a makro kosmu vo vnútri ľudskej bytosti (Spaces). Divákov sprevádzajú silné emócie, výrazná dávka profesionálneho súčasného tanca a pestrá estetika.

Choreografia: Martina Hajdyla Lacová (SQUAT), Lívia Méndez Marín Balážová (ČIN), Zuna Vesan Kozánková (SPACES)
Účinkujú: Laura Carolina Garcia, Tibor Trulik, Jason Yap, Julie Charalambidou, Bartosz Przybylski, Michaela Mirtová
Dramaturgia: Jakub Mudrák
Kostýmy: Larisa Gombárová
Svetelný dizajn: Ján Čief
Idea projektu: Zuzana Ďuricová Hájková
Produkcia: Divadlo Štúdio tanca

Martina Hajdyla Lacová

Vyštudovala Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici a Akadémiu múzických umení v Prahe. Od roku 2010 pôsobí ako tanečnica a pedagogička na voľnej nohe na českej i zahraničnej scéne. V Prahe ju najviac zamestnáva domovská skupina ME-SA. Za mimoriadny sólový výkon v diele L/One of the Seven (choreografia Andrej Petrovič) bola nominovaná na Cenu Thálie 2016.

Lívia Méndez Marín Balážová

Vyštudovala Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, SEAD v Salzburgu a P.A.R.T.S. v Bruseli. Od roku 2012 spolupracovala s prestížnou skupinou Ultima Vez choreografa Wima Vandekeybusa. V roku 2015 spoluzaložila umelecké teleso Colectivo Priekopník Veverička, pod ktorým odpremiérovali niekoľko úspešných inscenácií. Aktuálne žije v San Jose Costa Rica.

Zuna Vesan Kozánková

Absolventkou tanečného konzervatória a Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ako pedagogička pôsobí na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii, Thajsku, Číne a Hongkongu. Vyučuje už vyše 25 rokov, tanečné poznatky prepája s univerzálnymi princípmi taoizmu cez svoje štúdium čínskej medicíny a čchi-kungu, čím prináša nové informácie o pohybovej inteligencii.

Divadlo Štúdio tanca

Divadlo Štúdio tanca pôsobí v Banskej Bystrici od roku 1998. Za celú dobu existencie ponúka divákom odvahu, autenticitu, aktuálnosť a profesionalitu, čo je preň primárnym cieľom. Vo svojom umeleckom zameraní vytrvalo razí cestu autorskej tvorby, s maximálnou podporou umelcov, ich tvorivého vyjadrenia a názoru.

Za 23 rokov pôsobenia na slovenskej divadelnej scéne uviedlo viac ako 1400 predstavení, z toho 350 na hosťujúcich domácich a zahraničných scénach a svoju tvorbu prezentovalo pred viac ako 120 000 divákmi. Od roku 2010 ako jediný zriaďovaný subjekt na Slovensku pôsobí na vlastnej stálej scéne. Divadlo Štúdio tanca produkcie pravidelne uvádza na viacerých domácich scénach a Slovensko reprezentovalo na prestížnych medzinárodných festivaloch v Česku, Poľsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine, Rusku, Nemecku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku, Egypte, Japonsku, Indii, Paname a Dominikánskej republike. Charakteristické umelecké atribúty mu priniesli množstvo ocenení, je držiteľom Ceny primátora Mesta B. Bystrica a Ceny Ministra kultúry SR.

Umelecký súbor Divadla Štúdio tanca je zoskupenie profesionálnych tanečníkov a tanečníc, pochádzajúcich z troch kontinentov a rôznych tanečných scén. Medzi hlavné atribúty súboru patrí pestrosť, hravosť, precíznosť a nadhľad. Popri účinkovaní na domácej scéne na strednom Slovensku súbor úspešne zájazduje a zúčastňuje sa rôznych festivalov. Okrem umeleckej tvorby sa jeho členovia venujú aj tanečnej a pohybovej pedagogike a ich umelecké i ľudské pôsobenie má výrazný dopad nielen na tanečnú scénu v Banskej Bystrici, ale aj v širokom okolí.

Aký má človek vzťah ku svojim vlastným túžbam a možnostiam? Čo nám bráni v rozhodovaní a prevzatí zodpovednosti? Čo alebo kto je hýbateľom našich rozhodnutí? Proces vznikania túžby je komplexný, zahŕňa psychologické, sociálne, kultúrne, náboženské a iné vplyvy. Pre zdravého jedinca je túžba nerozlučne spätá s hodnotami akými sú sloboda, vôľa, pravda, voľba, zmena. Našim zámerom bolo objaviť stav, kedy vieme, čo sú naše najvnútornejšie túžby, ako ich vyjadríme na individuálnej alebo skupinovej úrovni. Ale zároveň na nich nelipneme, sú tam, zahŕňame nimi citlivo okolie, pomáhame druhým na ceste k ich vlastnej túžbe. Ten stav sme nazvali voľným úsilím, alebo efforless being.

Koncept: Katarína Brestovanská

Účinkujú: Katarína Brestovanská, Adam Dekan, Martin Iľanovský

Dramaturgia: Jana Smokoňová

Texty: Katarína Brestovanská, Adam Dekan

Hudba: Adam Dekan, Martin Iľanovský

Kostýmy: Petra Kovács

Scéna: Sebastián Komáček

Pohybová asistencia a supervízia: Andrej Petrovič

Hlasová príprava: Ivana Mer

Media set: Marianna Lutková

Svetelný dizajn a technické zabezpečenie: Slavomír Šmálik a kol.

Produkcia: Nový Priestor o.z. Katja Thalerová

Katarína Brestovanská

Tanečníčka a choreografka. Venuje sa tvorbe autorských tanečných diel, ktoré sú prezentované na Slovensku aj v zahraničí. Dielo DUAL (2017) bolo ocenené ako Najinovatívnejšie predstavenie medzinárodného festivalu Fintdaz v Čile, spolu s ocenením za Prínos k rozvoju umeleckých a kultúrnych hodnôt v oblasti súčasného umenia. Spolupracuje s nemeckým tanečným zoskupením MichaelDouglas Kollektiv a inovátorkou tanečného umenia Danou Caspersen/USA na príprave choreografických  participatívnych eventov s presahom do spoločenských tém. 

NOVÝ PRIESTOR

Produkčná platformou pre voľné zoskupenie umelcov pod vedením Kataríny Brestovanskej.

Naša nežná revolúcia bola pre väčšinu z nás zlomovým momentom. Manifest možností nechce byť objektívnym výpočtom diania. Je manifestom rôznych uhlov pohľadu, z ktorých sa na revolúciu a na obdobie po nej môžeme pozerať.  

„Jednou z najdôležitejších hodnôt revolúcie bol pravdepodobne pocit solidarity. Ku kľúčovým hodnotám patrila ľudskosť, ľudská dôstojnosť a vzájomnosť. Nezávisle na vlastných politických postojoch sa musíme pýtať, do akej miery mali reformné porevolučné  zákony na pamäti práve tieto hodnoty. (…) Ďalšou ústrednou hodnotou revolúcie bola sloboda. Najprv v zmysle oslobodenia sa od niečoho – od sovietskej nadvlády, domácich komunistov, cenzúry, prenasledovania za odlišné názory. Avšak etické ukotvenie slobody a sociálnej dimenzie sa v porevolučnej dobe transformácie do veľkej miery vytratilo.“  (Philipp Ther: Nový poriadok na starom kontinente_Príbeh neoliberálnej Európy)

Réžia, koncept, text, choreografia: Petra Fornayová

Účinkujú: Anna Čonková, Soňa Kúdelová, Soňa Macejáková, Jana Machútová, Libuša Puškárová, Silvia Sviteková

Dramaturgia: Peter Šulej

Video: Boris Vitázek

Hudba: Ambróz Šulej (a výber)

Scéna: Petra Fornayová, Boris Vitázek

Kostýmy: Iveta Haasová

Technická réžia, výroba scény, svetelný dizajn: Slavomír Šmálik

Autor použitých fotografií: Juraj Fifík

Asistencia pri rešerši textov: Pavlína Petrželková

Produkcia: AST, Tereza Michalová

Petra Fornayová

Venuje sa súčasnému tancu a divadlu. Vytvorila viac ako 15 autorských diel, ktoré sú pravidelne uvádzané doma aj v zahraničí. Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), ktoré vytvorila v spolupráci s Cluster ensemble boli  nominované na Cenu Nadácie Tatrabanky za umenie 2018 a 2019. Založila a vedie medzinárodný festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, je členkou redakčnej rady časopisu pre súčasné umenie VLNA. 

piatok 28.05.2021

NO ON je organický tvorivý proces. Je to performatívny koncert, tanec bez choreografie, hudba bez nôt. Existuje v určenom priestore a danom čase, nesebecky ponúka spektrum obrazov, tónov, pohybov, svetelných tokov, emócií, inšpirácií.

V miestnosti sú prítomní diváci a veci rôznych tvarov, funkcií. A performeri sú vodičmi, ktorí všetko prepájajú. Diváci prichádzajú, vyberajú si miesto, usádzajú sa a objekty rezonujú na základe ich pohybov i pocitov. Všetko v priestore obteká hudba a pohyb. Tekutosť môže byť voľným okom nepovšimnutá, ale môže v nás aj explodovať. Úloha „vodičov“ je, aby cez nich všetko prešlo, zarezonovalo. Ak cítia potenciál vo vzniknutej rezonancii, usmernia ju, či transformujú, ponoria sa do svojej fantázie, a tým vytvárajú v priestore hutnú hmotu. Táto hmota v skutočnosti vzniká na základe spoločného bytia v miestnosti.

Koncept: Barbora Janáková
Účinkujú: Barbora Janáková, Juraj Čech
Hudba: Juraj Čech
Dramaturgia: Katarína K. Cvečková
Scéna, kostýmy, svetelný dizajn: Laura Madijah Štorcelová
Pohybový a koncepčný mentoring: Peter Šavel
Hudobný mentoring: Marián Zavarský
Produkcia: mimoOs., Barbora Janáková

Barbora Janáková

Tanečnica, performerka, choreografka, produkčná a pedagogička. Absolvovala konzervatórium v Nitre (2011) a Vysokú školu múzických umení v Bratislave (2016). Zúčastnila sa niekoľkých zahraničných stáží (Belgicko, Francúzsko, Čína). Ako performerka účinkovala vo viacerých dielach v rámci slovenskej a zahraničnej scény – napr. Nočná ilúzia (2016), pODPORa (2017), Assemblage (2018), Watch Now (2019), Diaries of Touch (2020). Ako tvorkyňa spolupracovala napr. na dielach Do Dna, Moving mountains či Prešívané niťou. Je predsedníčkou a manažérkou aktivít o. z. mimoOs a členkou združenia PLaST. Spoluzaložila výchovno-vzdelávací projekt TELOHRA.

mimoOs

Združenie zastrešuje umelecké a vzdelávacie aktivity šiestich absolventov Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU v Bratislave: Eva Priečková, Barbora Janáková, Simona Tonková, Lukáš Bobalik, Andrej Štepita, Silvia Sviteková. Ako súbor pravidelne spolupracujú s renomovanými tvorcami (A. Lachký, J. Korec, M. Poláková, P. Šavel, L. M. M. Balážová, Z. Méndez Marín a i.) a so svojou tvorbou sa zúčastňujú domácich i zahraničných festivalov (Bratislava v pohybe, Kiosk, NuDanceFest, Hybaj ho!, reSITE, Front@, Tanzimpulze, Fintdaz a i.). Organizujú aj sériu workshopov Telo-Hlas-Komunita a v roku 2018 založili vzdelávací program TELOHRA.

Dve bytosti. Dve energie. Dva protiklady. Napätie medzi nimi posúva vzdialenosť. Vzťah v nekonečnej oscilácii odrazu a spočinutia. Kto je kto? Je to dôležité?

Východiskovou ideou choreografie bolo hľadanie možností ako minimálnymi výrazovými prostriedkami uchopiť existenciálnu otázku napätia, ktoré je podstatou života. Napätia, ktoré vibruje a osciluje, ktoré je niekedy neviditeľné a niekedy také neprehliadnuteľné, že zatieňuje všetko ostatné. Existencia napätia predpokladá protiklady, ktorých skúmanie predstavovalo druhú ideu choreografie. Posledná idea choreografie je kruh – jeho vlastnosti ako uzavretosť, svojbytnosť a symetria. Použitie masiek malo za cieľ upriamiť pozornosť na telo, no nakoniec odkazuje aj na našu aktuálnu skúsenosť.

Koncept: Marta Poláková
Choreografia: Marta Poláková a kol.
Účinkujú: Silvia Sviteková, Lukáš Bobalík
Hudba: Martin Polák, Tibor Feledi
Kostýmy: Simona Vachálková
Masky: Marek Štuller
Svetelný dizajn: Robert Polák

Marta Poláková

Predstaviteľka prvej generácie nezávislých choreografov súčasného tanca na Slovensku. Tvorí nepretržite od začiatku deväťdesiatych rokov, kedy založila prvé nezávislé tanečné zoskupenie a dato. Vytvorila tridsaťjeden choreografických kusov celovečerného alebo kratšieho formátu, ktoré boli prezentované doma aj v zahraničí. Jej choreografická tvorba sa vyznačuje detailnou prácou s telom a záujmom o autentickú expresivitu. Od roku 2008, kedy získala certifikát v Labanovej analýze pohybu, využíva analýzu ako choreografický nástroj a inšpiruje sa Labanovými originálnymi ideami.

Sapiens Territory je choreografia pre sedem tanečníkov, ktorá vznikla na základe spoločného dlhodobého výskumu na medzinárodnej úrovni.

Kde končí telo a kde začínajú šablóny, do ktorých ho každodenne vtesnávame? Je vôbec možné ich odlíšiť alebo za tie roky zrástli do neoddeliteľnej skrumáže, ako zlomená noha do sadry? Yuri Korec sa v diele Sapiens Territory zaoberá násilím, ktoré na sebe páchame, aby sme zamaskovali, kým sme. Ale aj násilím, ktoré nás chráni pred sebou samými či okolím, ktoré na nás skoro neustále upiera zrak. Choreograf so skupinou tanečníkov podrobuje tieto javy dôslednému skúmaniu zblízka. Pri takomto pohľade sa však rýchlo ukáže, že viac ako samotné rámce nás formuje to, ako sa voči nim vymedzujeme. Sapiens Territory si všíma momenty, kedy nás telo náhle zradí. Ak vôbec dokážeme byť sami sebou, bude to práve vtedy.

Koncept: Yuri Korec
Choreografia: Yuri Korec a kol.
Účinkujú: Eftychia Stefanou, Jakob Jautz, Eva Priečková, Silvia Bakočková, Zuzanna Pruska, Michal Toman, Alica Šaling
Dramaturgia: Ivana Rumanová
Scéna, svetelný dizajn: Matúš Ďuran, Tomáš Hubinský
Hudba: Matúš Bolka
Produkcia: Skrzprst

Juraj Yuri Korec

V roku 2018 absolvoval doktorandský výskumný program na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde od roku 2015 pôsobí ako pedagóg. V súčasnosti sa zameriava na vlastnú tvorbu pod značkou Yuri Korec & Co. Dosiaľ pod ňou uviedol tituly dBODY‑m (2017), Sólo nielen pre jedno telo (2018), Nesólo (2018) a Habibi 2196-18 (2018) a online projekt SNPJT.online (2020).
Pôsobí tiež v oblasti terapie – ROLFING®, Štrukturálna integrácia. V marci 2011 sa stal prvým certifikovaným Rolferom™ na Slovensku.

Yuri Korec & Co.

Projektová platforma a umelecká značka choreografa a performera Juraja Koreca, ktorá od roku 2017 úspešne prezentovala niekoľko diel (d-BODY-m, Sólo nielen pre jedno telo, Nesólo a skupinová performanciu Sapiens Territory). Tematickým ťažiskom tvorby je fenomén prezencie ľudského tela a jeho interakcia s okolitým svetom. Kreatívne postupy sa vyznačujú experimentovaním s pohybovou formou v interakcii s ostatnými umeleckými médiami a skúmaním vzťahu medzi aktérmi a divákmi. Projekty platformy produkčne zastrešuje občianske združenie Skrzprst, ktoré okrem vzdelávacích aktivít v prostredí súčasného tanca spolupracuje aj s najmladšou generáciou tanečných umelcov.

Muž bez vlastností je ironicko-deziluzívna panoráma modernej spoločnosti a jej myslenia.

Inscenácia je inšpirovaná rovnomenným románom rakúskeho spisovateľa Roberta Musila, ktorý je považovaný za jedno z kľúčových literárnych diel minulého storočia. Pre román je charakteristická irónia a sarkazmus, mieša sa v ňom pohŕdanie s obdivom a nostalgiou po niečom, čo sa končí, keď niečo nové začína.

Svet, v ktorom sa v inscenácii jednotlivé postavy pohybujú, je pestrým kaleidoskopom. Postavy nevedia udržať svoju identitu a nedokončujú akcie – fragment prevláda nad celkom. Literárny dej v podstate absentuje, protagonisti viac jednajú než myslia. Majú akúsi fiktívnu podobu, pohybujú sa akoby za nejakou temnou doskou, vynárajú sa skôr než začnú jednať, a miznú v okamžiku, keď na nich zabudneme.

Koncept, réžia, hudba: Jozef Vlk
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Účinkujú: Laura Carolina Garcia, Tibor Trulik, Jason Yap, Julie Charalambidou, Bartosz Przybylski, Michaela Mirtová
Scéna: Ján Ptačin
Kostýmy, masky: Andrea Pojezdálová
Svetelný dizajn: Ján Čief
Produkcia: Divadlo Štúdio tanca

Stanislava Vlčeková

Choreografka, tanečnica a tanečná pedagogička. Absolvovala štúdium na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici a na Hudobno-tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Je súčasťou a tvorcom v Debris Company. Ako choreografka spolupracuje na rôznych divadelných inscenáciách a medzižánrových dielach. Pedagogicky pôsobí divadelnej fakulte VŠMU na katedre hereckej tvorby. Orientuje sa na súčasné tanečné techniky a partnering spolu s tanečníkom Danielom Račekom. Získala niekoľko ocenení – napríklad cenu poroty SAITANA International Dance 2002 (Japonsko), ocenenie TAOS 2009 – tanečná osobnosť sezóny za inscenácie Jablko (elledanse) a Hexen (Debris Company) či tretie miesto na srbskej súťaži choreografických miniatúr 2012 za choreografiu Rose (Balet Bratislava).

Jozef Vlk

Autor, režisér, hudobník, skladateľ, choreograf, performer, light dizajnér, producent.  Po založení divadelnej skupiny Hubris (neskôr premenovanej na Debris Company) absolvoval niekoľko hudobno-divadelných štipendií (Graz, Stuttgart, Amsterdam atď.) a workshopov. S Debris Company vytvoril viac ako 25 inscenácií, ktoré boli uvedené na mnohých medzinárodných festivaloch a venues. Ako režisér – autor hudby spolupracoval s viacerými významnými tvorcami na rôznych domácich či medzinárodných hudobných, divadelných a filmových projektoch. Jozef Vlk v inscenáciách často zastáva nielen pozíciu režiséra, ale aj dramaturga, choreografa či autora hudby. Svoje diela tvorí ako hudobno-pohybové kompozície dopĺňané výraznými svetelnými a vizuálnymi prvkami, pričom hudbu a scénu vníma ako rovnocennú zložku k tancu. Za svoju prácu získal viacero ocenení a nominácií (niekoľkokrát ocenenie DOSKY, Cena Tatrabanky za umenie v kategórii divadlo, za hudbu roka OSTR-AVAR a iné ocenenia).

Divadlo Štúdio tanca

Divadlo Štúdio tanca pôsobí v Banskej Bystrici od roku 1998. Za celú dobu existencie ponúka divákom odvahu, autenticitu, aktuálnosť a profesionalitu, čo je preň primárnym cieľom. Vo svojom umeleckom zameraní vytrvalo razí cestu autorskej tvorby, s maximálnou podporou umelcov, ich tvorivého vyjadrenia a názoru.

Za 23 rokov pôsobenia na slovenskej divadelnej scéne uviedlo viac ako 1400 predstavení, z toho 350 na hosťujúcich domácich a zahraničných scénach a svoju tvorbu prezentovalo pred viac ako 120 000 divákmi. Od roku 2010 ako jediný zriaďovaný subjekt na Slovensku pôsobí na vlastnej stálej scéne. Divadlo Štúdio tanca produkcie pravidelne uvádza na viacerých domácich scénach a Slovensko reprezentovalo na prestížnych medzinárodných festivaloch v Česku, Poľsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine, Rusku, Nemecku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku, Egypte, Japonsku, Indii, Paname a Dominikánskej republike. Charakteristické umelecké atribúty mu priniesli množstvo ocenení, je držiteľom Ceny primátora Mesta B. Bystrica a Ceny Ministra kultúry SR.

Umelecký súbor Divadla Štúdio tanca je zoskupenie profesionálnych tanečníkov a tanečníc, pochádzajúcich z troch kontinentov a rôznych tanečných scén. Medzi hlavné atribúty súboru patrí pestrosť, hravosť, precíznosť a nadhľad. Popri účinkovaní na domácej scéne na strednom Slovensku súbor úspešne zájazduje a zúčastňuje sa rôznych festivalov. Okrem umeleckej tvorby sa jeho členovia venujú aj tanečnej a pohybovej pedagogike a ich umelecké i ľudské pôsobenie má výrazný dopad nielen na tanečnú scénu v Banskej Bystrici, ale aj v širokom okolí.

Záverečná diskusia prvej slovenskej tanečnej platformy s domácimi a zahraničnými hosťami. Zoznámenie sa s rôznorodosťou hlasov na slovenskej scéne, architektúrou vzťahov a špecifík. Snaha cez online preniesť aj kus atmosféry z mesta diania. Formát, ktorý kombinuje live a zoom formát a umožní aj otázky z publika.

Moderuje: Maja Hriešik, dramaturgička, Platforma pre súčasný tanec

Diskutujúci: Miroslava Kovářová, (umelecká riaditeľka festivalu Bratislava v pohybe a členka dramaturgickej rady STP), Roberto Casarroto (Comune di Bassano del Grappa, Taliansko) a Lucia Kašiarová (tanečnica, umelecká riaditeľka festivalu slovenského tanca v Prahe Hybajho)

Participatívne zážitkové stretnutie Rozhovory o dotyku je špecifický formát stretnutia 1:1, jedného tanečníka a jedného diváka. Vychádza z princípov tvorby diela Diaries of Touch a slúži k výmene vlastnej fyzickej skúsenosti. Je podanou rukou ku zdieľaniu jedinečných príbehov našich tiel a venuje sa dotyku ako základnému spôsobu, cez ktorý sa bezprostredne vzťahujeme ku svetu a svojmu najbližšiemu okoliu. Rozhovory budú vedené tanečníkmi a tvorcami Diaries of Touch: Lukáš Bobalik, Viktor Černický, Barbora Janáková, Tomáš Janypka, Jazmína Piktorová, Eva Priečková, Sonja Pregrad, Silvia Sviteková, Andrej Štepita, Dana Tomečková. 

Kapacita je limitovaná, možnosť rezervácie budú mať prednostne registrovaní účastníci platformy.

Rezervujte si na guests@danceplatform.sk / obmedzená kapacita.

Koncept: Sonja Pregrad a kolektív
Choreografia: Sonja Pregrad
Účinkujú: Lukáš Bobalík, Viktor Černický, Barbora Janáková, Tomáš Janypka, Jazmína Piktorová, Eva Priečková, Sonja Pregrad, Silvia Sviteková, Andrej Štepita, Dana Tomečková
Produkcia: mimoOs
Koprodukcia: Spolek ZDRUHESTRANY

Sonja Pregrad

Tanečná umelkyňa, performerka a facilitátorka, ktorá tvorí medzi Záhrebom (Chorvátsko) a Berlínom (Nemecko). V choreografickej práci považuje  tanec za vzťahové gesto, rozširuje pojem choreografia od opätovného nájdenia na telo orientovaných zadaní až po znovu privlastnenie si formátov performancie. Ako performerka spolupracovala s choreografkami Meg Stuart a Isabelle Schad, s vizuálnou umelkyňou Sanjou Iveković a ďalšími. Je držiteľkou niekoľkých ocenení. Založila umeleckú organizáciu Fourhanded a festivaly Antisezona v Contemporary Art Museum a Improspekcije.

mimoOs

Združenie zastrešuje umelecké a vzdelávacie aktivity šiestich absolventov Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU v Bratislave: Eva Priečková, Barbora Janáková, Simona Tonková, Lukáš Bobalik, Andrej Štepita, Silvia Sviteková. Ako súbor pravidelne spolupracujú s renomovanými tvorcami (A. Lachký, J. Korec, M. Poláková, P. Šavel, L. M. M. Balážová, Z. Méndez Marín a i.) a so svojou tvorbou sa zúčastňujú domácich i zahraničných festivalov (Bratislava v pohybe, Kiosk, NuDanceFest, Hybaj ho!, reSITE, Front@, Tanzimpulze, Fintdaz a i.). Organizujú aj sériu workshopov Telo-Hlas-Komunita a v roku 2018 založili vzdelávací program TELOHRA.

Spolek ZDRUHESTRANY

Kolektív umelcov, ktorí sa aktívne podieľajú na produkcii a podpore umeleckej tvorby na poli súčasného fyzického divadla, tanca, performance či klaunského umenia. Založili ho absolventi Ateliéru Fyzického divadla (JAMU v B, ktorýrne) vedie Pierre Nadaud. Od roku 2013 členovia spolku ako skupina spolupracovali napr. s Danielom Gulkom, Jarom Viňarským, Philipom Priassom alebo Dominiquem Boivinom. Stoja za viac než desiatkou autorských projektov a okrem Českej republiky a Slovenska sa predstavili tiež v Rakúsku, Slovinsku, Taliansku, Nemecku a Izraeli.