Boris Vitázek sa venuje umeniu nových médií, žije a tvorí v Bratislave. Jeho diela siahajú od intímnych inštalácií pre jedného diváka až po rozsiahle mappingy, v ktorých pracuje s verejným priestorom a ohýba architektonický kontext mesta. Obvykle kombinuje audiovizuálne prvky v snahe vytvoriť až takmer hmatateľnú atmosféru, ktorá ľudí pohltí a vytvorí jedinečný priestor venovaný jednej nosnej téme. Tematicky sa Vitázek venuje otázkam súkromia a sociálnych sietí, náboženstva, vedy, ale aj čistému skúmaniu zvuku a obrazu vo vzťahu k publiku a jeho interakcii s performance, inštaláciou, umením. Aktívny je aj na poli divadelnej scénografie, kde spolupracuje s režisérmi na rozšírení možností hercov manipulovať svetlom a zvukom priamo na javisku.

Pôsobí na scéne súčasného tanca na Slovensku ako tanečná choreografka a performerka. Soňa skúma nové prístupy v performatívnom umení a ich presahy. Sleduje tok umenia a jeho rizomatické umiestnenie v každodennom živote, nazerá na jeho históriu a otvorene pristupuje k jeho súčasnej podobe. Čerpaním z každodennej performativity získava skúsenosť a poznanie ako uchopiť seba, v zhluku dnešnej spoločnosti, aj podstatnú motiváciu a kreatívnu spontánnosť v procese tvorby. Skrz neustály výskum tela a mysle, meniacich sa v čase, sa pohybuje v témach sociálno-psychologickej adaptácie, medziľudských vzťahoch, či spoločnosti. Vytvára kolektívne spolupráce s vizuálnymi, hudobnými a intermediálnymi umelcami kde v spoločných procesoch testujú hranice umeleckých vyjadrení v jednom čase a priestore. Okrem každodenného života, ľudí a ľudského charakteru, ju inšpirujú naďalej aj odborné teoretické texty, štúdie a eseje o umení, performance a spoločnosti. Vytvorila tri sólové tanečné inscenácie – Autopilot, Autocorrect, Autonomy. Spolupracovala na projektoch s P. Fornayovou, T. Danielisom, kolektívom mimoOs, a i. Je spoluzakladateľkou vzdelávacieho projektu Telohra, členkou rady PlaST – Platforma pre súčasný tanec a Koordinátorkou Rezidenčného centra Telocvičňa v Novej Cvernovke.

www.sonakudelova.dance

www.telocvicna.dance

Občianske združenie CHAOSMOS vzniklo iniciatívou Sone Kúdeľovej a Borisa Vitázka. Zahŕňa umelcov tanečného, performatívneho a audio-vizuálneho umenia. Zameriava sa na tvorbu a prezentáciu performatívnych a pohybových diel, s dôrazom na vizuálnu estetiku, ktorá je podporená novými médiami a technológiami. Autori spolupracujú s viacerími umelcami, vytvárajú kolektívne kreatívne procesy a rozvíjajú tak v sebe rôznorodé prístupy k tvorbe, skrz ktoré reflektujú témy ktoré v nich rezonujú. CHAOSMOS tiež pozoruje performativitu okolo seba. Vníma jej pestrosť a jedinečnosť. Baví ho ne(definovateľnosť) performance artu. Chce skúmať nie len pozorovaním ale aj priamo. V rámci svojich budúcich aktivít chce poskytnúť priestor na prezentáciu viacerým performatívnym dielam, a vytvoriť dialóg, či diskusiu s umelcami.

Jana Tereková je choreografka a tanečnica pôsobiaca medzi Parížom a Bratislavou. Je autorkou niekoľkých javiskových tanečných diel a site-specific predstavení. Janina tvorba je viac či menej abstraktná, s jednoznačným zameraním sa na pohyb a telesnosť. Umeleckou túžbou je skúmanie možností tela a jeho transformácie. Vytvára telá, ktoré sa nachádzajú „na pomedzí“: medzi ľudským a neživým ako aj telá, ktoré stierajú hranicu medzi človekom a zvieraťom.

bees-R sa zameriava na tanečnú tvorbu a produkciu multižánrových predstavení s medzinárodným presahom. Od svojho vzniku prináša projekty, ktoré generujú vzácnu a jedinečnú spoluprácu medzi začínajúcimi medzinárodnými umelcami najmä na Slovensku a vo Francúzsku. Produkčne zastrešilo diela Jany Terekovej ako Skúmanie javov (tanec-hudba-poézia-video, 2012), Cyborg Creation (tanec a poézia, 2014), Zrkadlenie (tanec a poézia, 2017), 70 sukien mala (tanec a marionety, 2018-19), Priviazaní na kôl okaminu (tanečná inscenácia, 2020 a tanečná inštalácia, 2021), Bariolé (tanec, 2022), Abnromal Repetitive Behaviour (tanec, 2022).

Eva Urbanová je slovenská tanečnica, choreografka a pedagogička. Vo svojich choreografiách sa zameriava na štúdium a kritiku mechanizmov sociálneho systému, posilnenia postavenia žien v spoločnosti a demonštráciu konceptu dualizmu. Sústreďuje sa na rozvíjanie vlastného osobitého tanečného štýlu, pričom sa inšpiruje súčasnou izraelskou tanečnou scénou a fyzickým divadlom. Jedným z jej hlavných úspechov je jej sólo „The Essence“, ktoré získalo 1. cenu na tanečnom festivale v Gdansku 2022 a 2. choreografickú cenu a cenu publika na medzinárodnej súťaži Solo Tanz Theater Stuttgart 2021.

Radoslav Piovarči je slovenský tanečník, performer a choreograf. Aktívne pôsobí na medzinárodnej scéne súčasného tanca a fyzického divadla od roku 2009. Počas tohto obdobia spolupracoval s tvorcami, divadlami a súbormi ako napr. Lenka Vágnerová & company, Staatstheatre Kassel, Štúdio tanca, Total Brutal company, Verte dance, Veronika Riz, Viirus theatre, Artyci dance company, En Knap group, a i. Okrem pôsobenia ako interpret na zahraničnej scéne sa venuje aj autorskej multižánrovej tvorbe. Od roku 2009 vytvoril ako autor alebo spoluautor inscenácie: MUNNIE, TAJ DYCH, SET UP, PRA(C)H, MIMO, SONETY 2016, 100 SUOMI FINLAND, ROZPRÁVKY…, DOBRÝ DEŇ PANE, POMÔŽEM?, a i. V súčasnosti je členom tanC oz., kde sa spolupodieľal na tvorbe inscenácií Charón, Just ask her, Výmyselníci, Ich habe genug. Je lektorom workshopov a autorom rôznych site-specific projektov. Podieľal sa na viac ako 50-tich projektoch rôznou formou participácie, či už ako interpret, tvorca alebo produkčný.

Paulína Šmatláková pochádza z Bratislavy. Študovala na Vysokej škole múzických umení, odkiaľ ďalej pokračovala na Trinity Laban Conservatoire of Music and Dance v Londýne. Tu získala titul Bachelor with Honours v odbore Contemporary Dance. Počas pôsobenia v Londýne sa ako choreograf a performer stala súčasťou interdisciplinárnej skupiny fyzického divadla, s ktorou sa podieľala na vzniku diela „Lingering Games“, prezentovaného na festivale v Taipei. Od mája 2017 do mája 2020 bola Paulína členkou tanečného súboru Blackbox Dance Company v Dánsku. Pracovala s choreografmi ako Ben Wright, Jason Mabana, Marie Brolin-Tani a Tina Tarpgaard a zúčastnila sa mnohých turné v Dánsku aj v zahraničí (Švédsko, Grónsko, Tanzánia, Južná Kórea, Rwanda). V septembri 2020 bola súčasťou projektu v Nórsku s choreografom Tendai Makurumbandi, ktorého výsledkom bola produkcia tanečného filmu. Od októbra 2020 pôsobí Paulína ako nezávislý umelec v Bratislave, kde taktiež vyučuje hodiny súčasného tanca.

Martin Hodoň je absolventom divadelnej vedy na VŠMU, neskôr pokračoval na JAMU v Brne v odbore réžia-dramaturgia pod vedením prof. Josefa Kovalčuka. V tvorbe sa venoval prevažne autorskému a fyzickému divadlu s presahom do súčasného tanca. Ukončil doktorandské štúdium na Slovenskej akadémií vied v Bratislave a jeho výskumnou oblasťou bol vzťah performance art a performing arts. V Bratislave v roku 2015 založil spolu s Dášou Čiripovou a Zuzanou Némethovou nezávislú performatívnu platformu GAFFA, pod ktorou vznikli projekty EVA, Pomaly plynúce dni, negatív_eGOtrip, Neviditeľný hosť, s p e e c h, mimochodom, A P E N D I X, C R ASH, Dedina, .

Občianske združenie Neskorý zber vzniklo na jeseň roku 2014. Založili ho skúsení tanečníci, choreografi a taneční pedagógovia: Monika Čertezni, Lucia Holinová, Daniel Raček a Anna Sedlačková, ktorí pôsobia v oblasti súčasného tanca viac ako 25 rokov. Zámerom združenia je vytvárať priestor pre zdieľanie umeleckých názorov a výpovedí zrelej generácie tanečných umelcov. Združenie zaujíma tiež medzigeneračný a medziodborový dialóg a progresívne pedagogické prístupy. Svoje inscenácie adaptuje do exteriéru a site-specific. Každoročne organizuje vzdelávacie workshopy zamerané na progresívne pedagogické prístupy. Členskú základňu obohatili tanečnica a pedagogička Katarína Vlniešková a svetelný dizajnér Jozef Miklós.

GAFFA je profesionálne divadelné zoskupenie, ktoré spája experimentálny a autorský prístup. Interdisciplinárne prekračovanie divadla, perfromativitu a fyzické divadlo. Princípom ich tvorby je práca s telesnosťou, ktorá sa pre nich stáva aparátom kontradikcie a synestézie zároveň. Od roku 2016 vytvorila šesť autorských inscenácií. 

Soňa Ferienčíková je tanečníčka, choreografka a zakladateľka produkčnej spoločnosti BOD.Y (www.bodyngo.com). Spolupracovala s mnohými národnými a medzinárodnými umelcami a vystupovala po celej Európe, v Izraeli, Mexiku a Číne. Bola nominovaná na cenu DOSKY v kategórii Mimoriadny počin v oblasti tanečného divadla.

Adrienn Hód je choreografkou a vedúcou osobnosťou medzinárodne uznávaného súboru súčasného tanca HODWORKS. Vo svojich výtvoroch dekonštruuje rámec tela, pohybu, priestoru a hudby a prekvapivo ich prestavuje.

Martina Hajdyla je tanečnica, pedagogička, choreografka a zakladateľka ME-SA. Vyštudovala Konzervatórium na Slovensku a Akadémiu múzických umení v Prahe. Získala ocenenie Tanečnica roka 2015 za predstavenie SuperNaturals.

BOD.Y je nezisková organizácia slovenskej tanečnej umelkyne Soňe Ferienčíkovej, ktorá sa zameriava na tvorbu a produkciu nových tanečných diel mladých slovenských a zahraničných umelcov. Záujem BOD.Y je zameraný na súčasný scénický tanec, ktorý spája performatívne disciplíny, ako aj na tanečné filmy, videoart a site specific performance. Zároveň iniciuje vznik nových diel a je otvorená návrhom umelcov zo všetkých oblastí. Diela BOD.Y sú prezentované na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Belgicku, Maďarsku, Nemecku, Španielsku a Lotyšsku.

Skupina ME-SA vznikla v roku 2008 ako otvorená platforma, ktorá spája autorské projekty s pozvaním hosťujúcich choreografov z československej i medzinárodnej tanečnej scény. V roku 2013 bola ME-SA prvýkrát zaradená na zoznam tzv. “Priority Companies” siete Aerowaves vďaka projektu Much More Than Nothing choreografickej dvojice Peter Šavel/Stano Dobák. Súbor bol trikrát nominovaný na ocenenie „Tanečná inscenácia roka“. V roku 2015 získala Martina Hajdyla Lacová, jedna zo zakladateliek ME-SY, ocenenie „Tanečnica roka“ za výkon v SuperNaturals, ďalšom projekte spoločnosti, ktorý je na prestížnom zozname Aerowaves, tentoraz za rok 2015. Martina Hajdyla Lacová bola nominovaná na Cenu Thálie 2016 za výkon v sólovom predstavení L – One of the Seven. ME-SA pravidelne prezentuje svoje projekty na významných festivaloch, ako sú Spring Forward, TANEC PRAHA, Česká tanečná platforma, APAP/NYC atď.

Manuel Ronda vyštudoval priemyselný dizajn na Univerzite Architektúry v Janove a Školu Moderného Tanečného Divadla v Amsterdame. Celosvetovo pôsobí ako tanečník, performer a herec – spolupracuje s významnými umelcami a zoskupeniami (UltimaVez/Wim Vandekeybus, Rootlesroots/Kapatenea-Fruček, Andre Gingras, Frederic Flamand, Tasya Krougovykh/Pussy Riot…), dramaturgicky asistuje choreografke Elene Fokine a pôsobí ako herec v detskom divadle Teatro del Piccione. Jeho sólo „El Gran Salto“ malo premiéru v Tijuane, Mexiku v roku 2019 a momentálne celosvetovo túruje a súčasne vedie workshopy.

Občianske združenie Tanečno je združenie mladých ľudí pôsobiacich v oblasti umenia, kultúry a komunitného organizovania. Celoročné aktivity sa odvíjajú najmä od organizácie Oravského festivalu tanca a pohybu – Tanečno, ktorý má za sebou šesť úspešných ročníkov. Medzi zámery občianskeho združenia patrí rozvoj, vytváranie a zachovanie kultúrnych hodnôt a podpora vzdelávania v oblasti kultúry a umenia. Tieto zámery združenie napĺňa aj vytváraním celoročných umeleckých a edukačných aktivít najmä v oravskom regióne. Združenie pôsobí aj ako tvorcovský a performatívny kolektív (Passing/station, The urge grows, YOLT, Antrophos Anthem, Gentle man, Na hlásku, Be off…).

László Fülöp (1987) – jemný barman, introvertný asistent v obchode, tanečník, performer, choreograf a zakladateľ združenia Timothy and the Things sa narodil v Budapešti. Po štúdiách na Budapeštianskej akadémii súčasného tanca pracuje na voľnej nohe a spolupracuje s mnohými tanečnými združeniami nielen z Maďarska. Popri tom vytvára autorské choreografické diela pod vlastnou značkou Timothy and the Things. Jadrom jeho záujmu je skúmanie všetkých možných foriem ľudského správania a komunikácie z najrôznejších uhlov, bez zovšeobecňovania a predsudkov prostredníctvom výsostne osobnej optiky. Kľúčovou ambíciou jeho tvorby je konfrontácia divákov s vnútornými procesmi, ktoré na úrovni podvedomia ovplyvňujú a určujú ľudské rozhodnutia a činy.

Divadlo Štúdio tanca je jediné profesionálne divadlo na Slovensku venujúce sa súčasnému tancu so stálym umeleckým súborom. V Banskej Bystrici už takmer štvrť storočia tvorí autorské tanečné inscenácie, prganizuje pohybové kurzy pre deti aj dospelých, uskutočňuje tanečné festivaly, poskytuje umelecké rezidencie a produkuje mnoho iných aktivít a podujatí, ktorými približuje súčasný tanec verejnosti. Svoj pestrý repertoár tvorený dielami pre náročného, ale aj detského diváka uvádza na domácej scéne a na zájazdoch doma i v zahraničí. Sídli, kreuje a hrá vo vlastnej plne vybavenej budove, ktorá je domovom medzinárodného umeleckého súboru tanečníkov a tanečníc z troch kontinentov. Počas svojej existencie prináša do mesta aktuálne umenie, ľudí a atmosféru z celého sveta a nehodlá v tom prestať.

Tomáš Danielis je choreograf a mediálny umelec známy tvorbou diel založených na úplnosti vnímania so zameraním na integrálne umenie. Jeho choreografia je zameraná na typ dramaturgie, ktorá prevyšuje prvenstvo hudby a libreta v tanci, pričom sa zapája do skúmania sociologických diel na javisku. Po práci na otázkach mechaniky moci založil v roku 2021 kolektív Radical Empathy, v ktorom spolu so svojimi kolegami skúma témy empatie, základy ľudského vnímania a interakcie a ich vplyv na vytváranie sociologických štruktúr. Jeho tvorba sa vyznačuje vysokou intenzitou pohybovej expresivity, vyhraneným myšlienkovým konceptom a nekompromisnou dramaturgickou štylizáciou. Jeho choreografie sú komponované z mimoriadnych obrazov vyjadrených bohatým fyzickým jazykom a často ich dopĺňajú ironicky vtipné texty zrozumiteľné ako hudba, sochárstvo, maľba či architektúra. Svoje diela uviedol vo viac než 20 krajinách na troch kontinentoch. Jeho najvýznamnejšie diela sú Custom View, Faidrós, 21&counting, Mainly Love and Carry. Danielis pracoval pre cie. W. Dorner, cie. F. Ruckert, S. Waltz and guest as a guest, Granhoj Dans, A. Freyer Ensemble a dalších. V rokoch 2016 a 2017 bol Danielis vedúcim pedagógom a rezidenčným choreografom Baletu Moskva, kde vytvoril aj predstavenie Equilibrium založené na výskume teórie hier ako súčasť série o mechanike moci s osobitným dôrazom na zneužívanie moci. V rokoch 2007 až 2009 bol umeleckým riaditeľom Int. Bühnenwerkstatt Tanztheater Festival Graz. Ako pedagóg pracoval pre HJS Amsterdam, Tanzhaus NRW Koln, TQW wien, Charleroi Danse Brussels, CODARTS, BrucknerUni Linz a i. Jeho pedagogická práca ho priviedla do Charleroi Dans, Henny Jurriens Amsterdam, NRW Düsseldorf, CODARTS, TQW Wien, Hot Summer Kyoto, Dansehallerne Copenhagen, Bora Bora Arhus, Ballet Moscow, Danceworx New Delhi, Tsekh, Ukrainian Contemporary Dance platform, Int. Bühnenwerkstatt Tanztheater Festival, Anton Bruckner University Linz a i. Tomáš Danielis je laureátom viacerých ocenení za umenie a choreografiu, ako je napríklad súťaž 2007 – TanzRat Wien, špeciálna cena za choreografiu za scénické umenie na Festivale divadelného umenia 2007 v poľskom Rybniku. Jeho herecké aktivity sa prejavili aj v inscenáciách ocenených Reumertovou cenou Muž a Mahler (2013) a Rite of Spring – Extended (2014) ako člen dánskeho súboru Granhøj Dans.

Radical Empathy je umelecký kolektív založený na jeseň 2021 Tomášom Danielisom. Jeho hlavným cieľom je tvorba a distribúcia súčasného umenia ako sociologických sond. Zameriava sa predovšetkým na tvorbu performatívneho umenia (tanec a stand-up), originálnych textov (hlavne pre scénické umenie), mediálnych diel a fotografie. Radical Empathy tvorí nad rámcom geografických obmedzení, ale s (kritickým zameraním) na eurocentrizmus a udalosti. Prvá séria prác sa zameriavala na ženské práva a postavenie žien v spoločnosti (Faidrós, Carry, Hlavne láska) a vnímanie iného (človeka) v Custom View (Moyzesova sieň, 2022) a vo výstave fotografií Entelechiea (Arteska, Detva 2022). Na týchto dvoch podujatiach sa podieľali Tomáš Danielis, Marek Godovič, Soňa Kúdeľová, Ľubomír Panák, Lenak Sršnová, Anthony Rouchier, Samuel Velebný (ako kurátor výstavy). Vo svojej spoločnej práci použili, znovu použili a recyklovali diela Davida Bowieho, Pata Mathenyho, Vladimíra Godára a Gioachina Rossiniho.